Moje zoznámenie cez internetovú zoznamku
Rozhodla som sa napísať o tom, ako som sa zoznámila prostredníctvom internetovej zoznamky, aby som dodala odvahu aj ostatným ženám. Kedykoľvek môžete spoznať toho správneho muža, na lásku nie je nikdy neskoro.
Zamilovaný začiatok
Na strednej škole som patrila k zábavným a obľúbeným dievčatám, rada som sa zabávala a nemala som problém zoznámiť sa. S kamarátkami sme stále v piatok alebo počas víkendu zašli niekam von zatancovať si, takže či už som chcela alebo nie, nejaký ten chalan sa vždy ozval. Aj napriek tomu som žiadnemu nevenovala pozornosť alebo som vzťah nebrala vážne.
Vysoká škola ma donútila sedávať viac nad knihami a menej sa zabávať. Postupne som začínala premýšľať nad tým, čomu by som sa chcela neskôr venovať a už som sa nebránila ani vážnejšiemu vzťahu. Svojho manžela som spoznala počas brigády, ktorú mi vybavila sesternica. Jej mama totiž pracovala vo firme kde potrebovali účtovníčku, takže kým nenašli nejakú nastálo, vzali brigádnicky mňa. Martin bol brigádnikom rovnako ako ja, čo znamenalo, že sme končili približne v rovnakom čase. Letmé úsmevy na chodbách prerástli v stretnutia po brigáde a vydržalo nám to aj po nej. Aj on študoval, len na inej fakulte v neďalekom meste.
Tak, ako to už bolo u mňa zvykom, som sa bezhlavo vrhla do vzťahu. Do Martina som bola natoľko zamilovaná, že som sa vydala počas štúdia hneď po dovŕšení bakalárskeho stupňa. Presťahovala som sa za ním, do školy som ešte ďalšie dva roky dochádzala a plánovala som si budúcnosť.
Nástup reality
Vo svojej budúcnosti nebolo nič z toho, čo som pri Martinovi zažila. Pár týždňov po presťahovaní som začínala spoznávať lepšie jeho kamarátov, rodinu a známych. Bývali sme u jeho rodičov v dome na hornom poschodí, no aj keď bol vždy niekto doma, cítila som sa osamelo. Martin sa vracal neskoro domov, niekedy ani neprišiel. Údajne mal toho veľa v škole alebo ho zdržali kamaráti. Nepáčilo sa mi to, ale na presťahovanie sme nemali peniaze.
Po úspešných štátniciach som si našla prácu v meste pri dedinke, v ktorej sme bývali. Moja radosť však pominula vo chvíli, keď som po príchode domov dostala od Martina facku hneď vo dverách. Dôvod? Podľa jeho kamarátov som dostala prácu cez posteľ. V tom okamihu som mu povedala, že buď ja a náš život, alebo jeho kamaráti bezo mňa. Večer sa ospravedlnil a navrhol spoločné bývanie. Vyzeralo to tak, že ho kazia kamaráti a toto mohla byť naša šanca.
Z dediny sme konečne vypadli do mesta. Ja som pracovala ďalej, on sa zabával. Raz to bolo posedenie s kolegami, ktoré sa natiahlo, inokedy mu len chýbali starí kamaráti. Hypotéku zo začiatku splácal on, ale popri herných automatoch mu to dlho nevydržalo a musela som mu pomáhať aj ja.
Bolestivé tehotenstvo
Dieťa by malo byť radosťou oboch zamilovaných ľudí, ale v mojom prípade bolo trápením. Stále viac sme sa odcudzovali, moje city k nemu chladli. Vracal sa domov opitý, bez peňazí a nadržaný. Nezaujímalo ho ako sa cítim, či to zvládam alebo či mám na neho chuť, jednoducho sa ma zmocnil kedykoľvek chcel. Prvé dieťa som potratila počas bitky, ktorú som od neho dostala za to, že som neprišla domov na čas. Druhé dieťatko som potratila opäť počas bitky, tentoraz to vraj nebolo jeho dieťa a bastarda on chovať nebude.
Len čo som zistila, že som tehotná tretí raz, dala som výpoveď v práci a odišla som domov. Kým nebol Martin doma pobalila som si základné veci a už som sa nehodlala viac vrátiť. Bývala som naspäť vo svojej niekdajšej izbe, rodičia mi pomáhali finančne a ja som sa konečne mohla tešiť na svoje vytúžené bábätko. V siedmom mesiaci tehotenstva za mnou prišiel Martin s tým, že ma potrebuje. Chýbam mu a on sa zmenil. Byt vymenil za menší, lebo nestačil s platbami, mrzí ho jeho správanie a chce ma za svoju ženu. Uvedomil si, že onedlho budeme rodina. Neskúsila som to s ním ihneď, veľa som o tom premýšľala. Nedať dieťaťu kompletnú rodinu? Skúsiť ďalšiu šancu? Keď som videla, ako to s peniazmi nemajú moji rodičia jednoduché, nechcela som im zostať na krku.
Všetci robíme chyby, a tak som Martinovi dala šancu. Všetko bolo rozprávkové, staral sa o mňa, donášal domov detské veci. Čoskoro som si z pôrodnice odniesla domov malú princeznú, Natálku. Jej plač, výdavky na detské veci a starostlivosť o ňu ho rozčuľovali stále viac. Všetko nadšenie pomaly vypŕchalo a znova sme sa dostávali k hádkam, bitkám a strachu.
Každý z nás má povestný pohár trpezlivosti, ktorý raz pretečie. U mňa pretiekol vo chvíli, keď som po príchode domov uvidela malú plakať na zemi kým Martin veselo šantil s inou v našej posteli. Nevzala som so sebou nič – len kabelku, Natálku a kočík. Bolo mi už jedno či utiahnem finančne dieťa alebo nie, či ma takto podvádzal stále alebo chodieval za ženami mimo nášho bytu. Prečo tie bitky? Nemohol sa jednoducho rozviesť?
Rozvod a nový život
Po rozvode sa rodičia starali o Natálku kým ja som pracovala. Zamestnala som sa vo veľkej firme, takže som s platom bola spokojná, vystačili sme si a občas som nejaké drobné aj odložila bokom na horšie časy. Chcela som však Natálke ukázať, že existujú aj harmonické vzťahy a partnerstvá, že aj ona môže mať ocka. Táto moja túžba ma doviedla do internetovej zoznamky, kde som spoznala Paľa. Dlho sme sa stretávali, už som nechcela do vzťahu len tak vhupnúť.
Som druhýkrát vydatá, Natálka má bračeka. Na ocka si, našťastie, nespomína a na to zlé som pomaličky zabúdala aj ja. Máme malý domček na okraji mesta, ľúbime sa, dôverujeme si a ja som tak dokázala to, v čo už málokto veril – žiť šťastne. Nech vás reči iných o zoznamkách online neodradia. Hľadajte svoju lásku a verte si.
- Tamara, 40 rokov
